Vitajte :)

Každý z nás je jedinečný a predsa sme si v mnohom podobní. Ako snehové vločky. Prídeme aj odídeme. Rozdiel je v tom, že my tu po sebe zanecháme stopu. Toto je tá moja. Vitajte a urobte si pohodlie 🙂

Môj príbeh

Narodil som sa na Slovensku a v jeden „dospelý“ deň som sa rozhodol tu žiť. Žiť v kruhu svojej rodiny, žiť tu s priateľmi a známymi. Snažím sa vydržať to tu sám so sebou čo najdlhšie. K tomu mi dopomáhaj láska, úcta, šport a zmysluplná práca 🙂

Jeden filmový hrdina mi nedávno z plátna povedal, „Naše rozhodnutia v živote ovplyvňujú tri veci. Láska, čas a smrť. Chceme byť milovaní, túžime mať viac času a smrť je našou najväčšou obavou.“ U mňa 100% zhoda!

Volám sa Martin Urbaník a teší ma baviť ľudí. O to viac ak projekty, ktoré tvorím, alebo sa na nich spolupodieľam, nekončia na „prvej úrovni“, ale zúčastneným aj pozorovaťeľom dávajú hlbší zmysel a pridanú hodnotu.

Prvých 15 rokov v profesii som chcel prácu, ktorá ma bude baviť. Dnes pracujem na tom, čo ma baví. Aký je to pocit? Skvelý! Moje druhé meno je „šťastný Sizyfos“ :). Dúfam, že nás je takých vo vesmíre viac. Aj preto začínam písať svoj blog o mojom živote a snažení. (Ne)zmysel toho snaženia ponechám na posúdenie iných. Toto je moja cesta, po ktorej (chvalabohu) nekráčam sám…

 

Blog

ČESKO-SLOVENKÉ OKIENKO aneb u nás doma subjektívne a s nadhľadom :)

Mama: Pozerám teraz veľa „ČéTé Dvojku“. Toľko materiálu o prvej republike čo teraz tí Češi porobili. Skvelé… A tí naši? Katastrofa! A ešte teraz aj toho Tisa vyťahujú. Ja:  No to hej, to máš pravdu. Ale teda, videl som pár tých českých dokumentov a o Štefánikovi toho moc veru nepovedali. Tiež si idú to „svoje“… …

TRHANIE ZUBOV MÚDROSTI – „Tak ako? Tešíte sa…? :)“

Neodpadávam pri odberoch ani injekciách. Nemám problém s anestézou pri vŕtaní zubu. U zubára v kresle, aj u mojej holičky, pani Evky, vždy pravidelne zaspávam. Pani Evka mi pri strihaní potom hovorí, že „bacha, odkvecla Vám hlava, budú schody!“ A pán doktor zubár vraví, „nezatvárajte mi ústočká, pochrúmete mi vrtačku!“ Takže je vám dúfam jasné, …

Každý z nás je jedinečný a predsa sme si v mnohom podobní. Ako snehové vločky. Prídeme aj odídeme. Rozdiel je v tom, že my tu po sebe zanecháme stopu. Toto je tá moja. Vitajte a urobte si pohodlie 🙂