Veľké ultrasrdce odchádza – príležitosť zamyslieť sa

Je koniec. Bill Dooper zomiera. Lúčia sa s ním stovky ľudí vrátane tých najväčších ultratrailových mien súčasnosti. Lúči sa Tony, Joe, Zach, Amanda, Kilian, Darcy, AJW, Ryan, Dylan, Iker a mnohí ďalší…

KTO JE BILL

Že kto je Bill Dooper? Čakáte, že nepíšem aký skvelý a rýchly bežec to bol a čo všetko kedy povyhrával…? Nie, to sa nedozviete. Nebol vôbec rýchly. Vlastne, on nikdy ultra nebežal. Poznáme ho u nás? Vlastne nie, ale svetová extra trieda, ktorú tak často obdivujeme ho poznala… Tak kto to vlastne bol? Bill je bez pochyby jeden z najväčších, ak nie naozaj najväčší fanúšik ultratrailového behu. Odovzdal mu celé svoje veľké srdce. Od roku 1988 bol nedeliteľnou súčasťou dvoch z troch najslávnejších amerických stomíľoviek, pretekov HARDROCK 100 a LEADVILLE 100. Obe podujatia sa pýšia naozaj výnimočnou silnou a súdržnou komunitou. HARDROCK naviac doslova rodinnou atmosférou, ktorú si udržal hlavne vďaka veľmi obmedzenému počtu možných bežcov a spôsobu, akým sa do samotných pretekov štartujúci šťastlivci losujú.

ROZLÚČKA

Po viacerých infarktoch prišiel rozhodujúci, ktorý ho definitívne oslabil natoľko, že Bill nie je schopný komunikovať. Bill ale v tomto momente počuje a vníma okolie. Preto sa jeho blízki priatelia rozhodli dať možnosť komunite rozlúčiť sa s Billom a poslať mu na Facebook odkazy, ktoré mu čítajú pri lôžku. Je to veľmi silné. Našinec „Stredovýchodoeurópan“ môže na moment zaváhať, či je to „vhodné“, „normálne“… No, normálne to určite nie je. Ale ani Bill nebol len „normálny“ chlap. Je to teda adekvátna rozlúčka s človekom, ktorý nosil roky srdce na dlani pre každého žijúc bez rodiny v Silvertone a dnes v Leadville. Našiel si čas pre každého kto potreboval povzbudiť dobrým slovom alebo objatím. No veď posúďte sami po pozretí krátkeho medailónu, ktorý o ňom natočili ľudia okolo značky Salomon v jednom zo svojich bežeckých dokumentov. Pri jednom z rozhovorov sa ho spýtali, či by nechcel o zážitkoch s ultrabehom napísať knihu. Odpovedal, že by polovici asi ľudia vôbec neverili 🙂

A prečo to vlastne celé píšem? Nuž aj preto, lebo som v poslednom čase zaznamenal viaceré pre mňa nepochopiteľné reakcie niektorých členov našej bežeckej komunity na veci, ktoré sa mi v mnohom prepojili s príbehom Billa Doopera.

FINANČNÁ ZBIERKA NA VEĽKÉ PRETEKY

Tak napríklad, Billovi sa jedného dňa rozhodli ultrabežci kúpiť letenku a zaplatiť pobyt na tretej, zrejme najslávnejšej americkej stomíľovke Western States 100. S nápadom prišiel jeden z členov komunity a o 12 hodín od spustenia zbierky už mali pre Billa zozbieranú viac ako polovicu potrebných prostriedkov. Podobnú myšlienku, vyzbierať peniaze pre Evku Seidlovú, kráľovnú slovenského maratónu, ktorá od svojich 37 do dnešných 71 rokov zabehla už 400 maratónov (400. bude ČSOB maratón 2018 v Bratislave) priniesla do bežeckej komunity Jana Obernauer a bežci sa chytili. Janka prednostne zafinancovala pani Evke cestu na maratón do Tokya a viaceré podujatia zorganizovali počas ich priebehu túto finančnú zbierku. Stretol som sa však aj s negatívnymi ohlasmi na tento nápad aj keď sa od tých nesúhlasných ľudí žiaden príspevok nikdy neočakával. Naopak, vďaka patrí tým, ktorí zbierky aj na komunitných behoch zakladajú a dávajú tým na javo, že držíme spolu a beh je pre nás viac ako len číslice na stopkách.

DOBROVOĽNÍK A FANÚŠIK NA TRASE VS PRETEKY

Ako som už písal, Bill nikdy nebežal ultra. V prípade Westerne States sa ale pripojil k tisícom fanúšikov, ktorí často po nevylosovaní do pretekov, v ktorých môže naraz bežať len necelá štyristovka, sadajú do áut, vlakov a lietadiel a idú na Western States pomáhať v roli dobrovoľníkov. Pre vašu predstavu, WS100 mala uplynulý rok 1800, slovom tisíc osemsto dobrovoľníkov!!! A nik z týchto ľudí nefrflal, že sa nedostal na málopočetnú štartovku týchto legendárnych pretekov. Pretože nie je považované za „choré“ to, že systém výberu bežcov práve niekomu v danom roku nesadol, ale naopak, je považované za výsadu a veľkú česť sa postaviť nie len na štartovú čiaru, ale sa aj na pretekoch zúčastniť v roli dobrovoľníka, sprievodného bežca, alebo člena sprievodného tímu bežca… Tieto všetky role sú považované za privilégium. Tak to prosto v tej komunite, do ktorej Bill patrí, chodí… Na Veľkonočné sviatky som na Facebooku čítal ako je prihlasovací systém na úspešnú Tatranskú Šelmu „chorý“. Ako to zle robia tí organizátori a ako je vôbec možné, že sa do behov ako je Ultra Šelma hlásia ľudia, ktorí na to nemajú a podobne. A že vlastne by mali práve oni prepustiť miesto v štartovke skúsenejším… Pre mňa je neuveriteľné, čo verejne riešia a sú schopní kritizovať ľudia, ktorí sa nedostali na štartovku.

Ultra preteky pre mňa nie sú len súbojom bežcov o umiestnenie v tabuľke. Mali by byť zároveň spoločenskou udalosťou a stretnutím komunity. A práve Billov príbeh nám hovorí, že ultrabežecká komunita nie je len bežeckou komunitou. Aj my počas pretekov STEFANIK TRAIL pokladáme dobrovoľníkov za rovnocenných členov tímu a spoločnej „štefánikovskej rodiny“. Nie len bežcom, ale aj dobrovoľníkom symbolicky udeľujeme medaile, pretože si ich za svoj výkon rozhodne zaslúžia. Chcem veriť, že časom aj u nás prestanú nezaradení do štartovky frflať, zbalia si veci a pocestujú napríklad na Tatranskú Šelmu dobrovoľníčiť, povzbudzovať, skrátka tráviť čas s priateľmi aj keď sa im v daný rok miesto neušlo.

ZBOHOM „SUPER Dooper“

Aj pre tieto spomenuté „slovenské“ veci, pokladám príbeh a vzor Billa Doopera a spôsob, akým sa k nemu bežci chovali a chovajú za veľmi dôležitý aj pre našu bežeckú komunitu. Tá je živým organizmom ako každá iná komunita a treba sa o jej smerovanie zaujímať a starať. Sme viac ako upotenci tešiaci sa v cieli po zakliknutí hodiniek. Bill, aj keď sme ho nepoznali, je jeden z nás. Odchádza do bežeckého ultra neba s veľkým rešpektom jeho veľkej bežeckej rodiny. Onedlho z tej výšky veľmi ľahko dohliadne na svojich kamarátov bežcov aj v ďalších kútoch sveta. Klobúk dole, Billi Dooper, tvoju veľkú cestu máš ešte len pred sebou.

MUSICA RUNICA: Ludovico Einaudi – Fly

6 komentárov k “Veľké ultrasrdce odchádza – príležitosť zamyslieť sa”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *