„Tati, tati, aha, pozri dole! Pod nami je sneh, samý sneh všade!“
„Ukáž? To sú oblaky, Kubi.“
„Toto? To je sneh tati, veď sa pozri!“
„Kubi, čítal si knihu a medzičasom sme vyleteli až nad oblaky. Veď tam je slnko. Pod oblakmi sme boli pred chvíľou a bez slnka.“
„Ahá, wów! Tak to je paráda, fakt super!“
…veľká chvíľa toto. Šťastná a smutná zároveň. Už sa nikdy nezopakuje. Nech prídu ďalšie. A nech ich je ešte veľa. Fakt veľa. A ešte si želám malé miesto v životoch oboch mojich chlapcov a ich rodín. Stačí fakt malé. Ale pokiaľ možno, tak až do samého konca…
„Tati, ako sa máš?“
„Kubo, keď ťa vidím, mám sa perfektne :)“
MUSICA RUNICA: BON IVER – Holocene
Perfektné…krásne.
TEN moment… TEN je to naj, čo nám patrí. Patrí aj keď ho inak ako slovom zachytiť a udržať pri živote menom „spomienka“ nevieme. Patrí len nám. Tým, ktorí ho uvidia, zachytia a precítia. Len MOMENT. To stačí 🙂